Sochár Stanislav Kiča pracuje predovšetkým s kovom, ktorý reže, seká, zvára, odlieva, patinuje i cizeluje a často ho spája v nezvyčajných kombináciách s prírodným, len hrubo opracovaným kameňom. Netradičné sochárske postupy, kombinácie rozmanitých materiálov a štruktúr a kontrast elegancie modelovaných tvarov s neobvyklou drsnou poéziou nájdených vecí a detailov sa snúbia v nečakanej citlivej poetike a sochárskej metafore, ktorá je veľmi presvedčivá a stáva sa v Kičovej tvorbe určujúcim prvkom. Práve jeho prostredníctvom nás autor uvádza do svojho vnútorného neuveriteľne krehkého sveta, ktorý evokuje návrat k zabudnutej poézii dávnych čias a k symbióze človeka a prírody.Trojrozmernú a otvorenú priestorovú kompozíciu svojich komorných plastík autor v poslednom čase často premieta do podoby reliéfneho sochárskeho „obrazu“, keď v širokom ráme vytvára uzavretý priestor ako scénu, na ktorej sa odohrávajú jeho plastické príbehy. Mnohé z nich okrem emotívnej výpovede prinášajú i znepokojivé posolstvá o ohrození, o medziľudských vzťahoch, o krehkosti života.Stanislav Kiča redukuje ústredné motívy svojich plastík a reliéfnych obrazov až takmer do podoby archetypu, ktorý vo svojej tvarovej jednoduchosti a presvedčivosti priam žiari uprostred výseku prírodnej scenérie a napriek svojej subtílnosti ovláda celé okolie. Či je to už osamelý strom, dom, koník, zatúlané žriebä, alebo subtílna postava zahalená závojom tajomnosti, vždy ide o výraz neobvyklej sily a presvedčivosti, v ktorej vzdialene rezonuje spomienka na učňovské roky v ateliéri Andreja Rudavského i výrazné sochárske gesto - dedičstvo špeciálky prof. Juraja Meliša na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení.Stanislav Kiča žije v Bratislave a venuje sa komornej i monumentálnej sochárskej tvorbe, ktorú realizuje v ateliéri Tri kamene. Je členom Spolku výtvarníkov Slovenska a vystavoval na mnohých výstavách doma i v zahraničí. V roku 2012 realizoval monumentálne súsošie Jána Palárika v jeho rodisku Raková. V roku 2013 získal cenu Martina Benku za výtvarné umenie.
Mária Horváthová
