Stanislav Kiča

sochár

Stanislav Kiča

Stanislav Kiča

Narodil sa 12. júla 1981 v Bratislave. Po odbornej príprave v sochárskom ateliéri Andreja Rudavského študoval v rokoch 1995 – 1999 na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave (prof. Jozef Hobor, prof. Viliam Loviška prof. Vojtech Pohánka). V rokoch 1999 – 2006 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (prof. Peter Roller a prof. Juraj Meliš). 

Žije v Bratislave a venuje sa komornej i monumentálnej sochárskej tvorbe. Bol jedným z kandidátov na cenu Krištáľové krídlo a v roku 2012 získal Cenu Martina Benku.    

Podobne ako jeho viacerí rovesníci aj Stanislav Kiča prežil „učňovské roky“ v tvorivej atmosfére ateliéru Andreja Rudavského. V tomto prostredí objavil jedinečné tvorivé zázemie, ktoré našlo naplnenie v jeho osobitej sochárskej reči, charakteristickej redukciou tvarov až na hranicu archetypu, využívaním kontrastu rozmanitých materiálov a štruktúr a predovšetkým presvedčivou symbolikou a sochárskou metaforou. 

Tá sa stala v Kičovej tvorbe trvalým a určujúcim prvkom. Prostredníctvom imaginácie a reči symbolov sa vracia k zabudnutej atmosfére dávnych čias, ktoré sa niesli ešte v znamení symbiózy človeka a prírody. V posledných rokoch sa sústredil hlavne na reliéfny sochársky „obraz“, kde v širokom ráme vytvára uzavretý priestor ako scénu na ktorej sa odohrávajú jeho plastické príbehy, prosté a hlboko ľudské. 

Autor ich situuje na pozadie tajomnej krajiny s obrysmi vrchov a siluetami stromov. Zjednodušuje ústredné motívy svojich diel až do podoby znaku. Osamelý koník, smutný vĺčik a sporadicky i ľudská postava napriek svojej subtílnosti ovládajú celý priestor a evokujú duchovnú čistotu a naliehavosť návratu človeka k prírode. Práve v týchto komorných dielach sa uplatňuje autorov zmysel pre detail a farebné nuansy rozmanitých materiálov, jeho schopnosť využiť štruktúry neopracovaných zvarov a stopy plameňa, ale najmä jeho maliarska bezprostrednosť pri gradovaní hĺbky a sýtosti patiny. Často využíva fragmenty nepotrebných predmetov a vecí, ale i tácky a podnosy, na ktoré potom komponuje svoje závesné solitéry.     

Mária Horváthová