Narodil sa 12. júla 1981 v Bratislave. Po odbornej príprave
v sochárskom ateliéri Andreja Rudavského študoval v rokoch 1995 – 1999 na
Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave (prof. Jozef Hobor, prof. Viliam
Loviška prof. Vojtech Pohánka). V rokoch 1999 – 2006 študoval na Vysokej škole
výtvarných umení v Bratislave (prof. Peter Roller a prof. Juraj Meliš).
Žije v Bratislave a venuje sa komornej i monumentálnej
sochárskej tvorbe. Bol jedným z kandidátov na cenu Krištáľové krídlo a v roku
2012 získal Cenu Martina Benku.
Podobne ako jeho viacerí rovesníci aj Stanislav Kiča prežil
„učňovské roky“ v tvorivej atmosfére ateliéru Andreja Rudavského. V tomto
prostredí objavil jedinečné tvorivé zázemie, ktoré našlo naplnenie v jeho osobitej
sochárskej reči, charakteristickej redukciou tvarov až na hranicu archetypu,
využívaním kontrastu rozmanitých materiálov a štruktúr
a predovšetkým presvedčivou symbolikou a sochárskou
metaforou.
Tá sa stala v Kičovej tvorbe trvalým a určujúcim prvkom. Prostredníctvom
imaginácie a reči symbolov sa vracia k zabudnutej atmosfére dávnych čias, ktoré
sa niesli ešte v znamení symbiózy človeka a prírody. V posledných rokoch sa sústredil
hlavne na reliéfny sochársky „obraz“, kde v širokom ráme vytvára uzavretý
priestor ako scénu na ktorej sa odohrávajú jeho plastické príbehy, prosté a hlboko
ľudské.
Autor ich situuje na pozadie tajomnej krajiny s obrysmi
vrchov a siluetami stromov. Zjednodušuje ústredné motívy svojich diel až do
podoby znaku. Osamelý koník, smutný vĺčik a sporadicky i ľudská postava napriek
svojej subtílnosti ovládajú celý priestor a evokujú duchovnú čistotu a
naliehavosť návratu človeka k prírode. Práve v týchto komorných dielach sa
uplatňuje autorov zmysel pre detail a farebné nuansy rozmanitých materiálov,
jeho schopnosť využiť štruktúry neopracovaných zvarov a stopy plameňa, ale
najmä jeho maliarska bezprostrednosť pri gradovaní hĺbky a sýtosti patiny.
Často využíva fragmenty nepotrebných predmetov a vecí, ale i tácky a podnosy,
na ktoré potom komponuje svoje závesné solitéry.
Mária Horváthová
